Fórum 2000 už po desiaty raz

Mikuláš Huba
Príspevok prináša stručný prehľad z histórie konferencií Fórum 2000. Zameriava sa najme na deviaty a desiaty ročník týchto konferencií. Prehľad sa sústreďuje na tematický vývoj konferencií ako aj na hlavných účastníkov a rečníkov a vyjadruje nádej, že široké spektrum aktívnych účastníkov Fora 2000 a ich pohľadov sa môže stať dôležitou silou pri tvorbe nových noriem a etiky globalizácie. Vo svojom závere prináša príspevok niekoľko dôležitých otázok na zamyslenie, tak ako boli diskutované aj na desiatom ročníku konferencie Fórum 2000.

Stažení

Data o stažení nejsou doposud dostupná.

Fórum 2000 už po desiaty raz

2007-04-16 21:45:18

Mikuláš Huba

Príspevok prináša stručný prehľad z histórie konferencií Fórum 2000. Zameriava sa najme na deviaty a desiaty ročník týchto konferencií. Prehľad sa sústreďuje na tematický vývoj konferencií ako aj na hlavných účastníkov a rečníkov a vyjadruje nádej, že široké spektrum aktívnych účastníkov Fora 2000 a ich pohľadov sa môže stať dôležitou silou pri tvorbe nových noriem a etiky globalizácie. Vo svojom závere prináša príspevok niekoľko dôležitých otázok na zamyslenie, tak ako boli diskutované aj na desiatom ročníku konferencie Fórum 2000.

Jedným z malých zázrakov, ktorých sa udialo od novembra 1989 viacero, bola pre mňa a okruh mojich priateľov zo Spoločnosti pre trvalo udržateľný život (STUŽ) možnosť zúčastňovať sa na konferenciách s názvom Fórum 2000. Svetové podujatie, na ktoré nie je treba cestovať do ďalekej cudziny, ale len do nášho bývalého hlavného mesta. Vďaka simultánnemu tlmočeniu dokonca dostupné aj tým, ktorí neovládajú angličtinu. Nie je to zázrak?

S ideou uskutočniť takéto podujatie prišiel Václav Havel spolu s laureátom Nobelovej ceny za mier Eliem Wieselom a s podporou japonského podnikateľa a filantropa Yoheia Sasakawu v polovici 90. rokov minulého storočia. Fórum 2000 malo pôvodne byť jednorazovou záležitosťou. Realita však predčila očakávania, a tak sa medzičasom uskutočnilo už jubilejné, desiate, podujatie s týmto názvom. Nie síce už v honosných priestoroch Pražského hradu a s citeľne redukovaným rozpočtom i o niečo menším záujmom médií, ale naďalej s účasťou duchovných „celebrít“ súčasného sveta a s tým istým poslaním, ako prvý ročník v roku 1997: identifikovať a pomenovať kľúčové problémy súčasného sveta a prostredníctvom medzikultúrneho a medzináboženského dialógu sa pokúšať hľadať východiská z nich.

Pravidelnou súčasťou podujatia sú aj medzináboženské meditácie v niektorom z pražských chrámov a v snahe podporiť uvažovanie o globálnych problémov medzi mladou generáciou vyniklo a úspešne sa rozvíja študentské Fórum 2000. Spomedzi paralelných podujatí možno uviesť verejné diskusie s vybranými účastníkmi Fóra, ktoré zvykne organizovať česká STUŽ.

Ambíciou prvých piatich ročníkov Konferencie Fórum 2000 bolo mapovať globalizačné procesy s ich pozitívnymi, ako aj negatívnymi stránkami v stále viac a viac vzájomne prepojenom svete. Séria takto zameraných konferencií kulminovala v roku 2001, mesiac po teroristických útokoch z 11. septembra 2001, prijatím Pražskej deklarácia, ktorá sumarizovala najnaliehavejšie záležitosti, ktoré identifikovali, popísali a diskutovali poprední svetoví myslitelia, politici, ekonómovia, environmentalisti a predstavitelia hlavných náboženstiev počas ich stretnutí v Prahe v priebehu predchádzajúcich piatich rokov.

Skutočnosť, že svet je naďalej rozdelený na rozvinutý a rozvojový, viedla k myšlienke, vytvoriť projekt Bridging Global Gaps (BGG), ktorý sa realizuje od roku 2002. Jeho cieľom je priviesť za jeden rokovací stôl reprezentantov týchto dvoch častí globalizujúceho sa sveta.

Osobnosti z krajín, ktoré majú v rukách rozhodujúcu moc, bohatstvo a prínosy z globalizácie s osobnosťami z tých krajín a regiónov, ktoré sa viac či menej oprávnene cítia byť v prvom rade obeťami globalizácie. Takto zameraná séria podujatí trvala tri roky, do roku 2004.

V priebehu doterajších desiatich ročníkov sa na Fore 2000 vystriedali stovky rečníkov, predstaviteľov svetovej mysliteľskej elity. Medzi nimi aj viacerí, ktorých by sme pri určitom zjednodušení mohli označiť za environmentalistov, napr. Martin Bútora, Fritjof Capra, Dalajláma, Edward Goldsmith, Václav Havel, Hazel Henderson, Thor Heyerdahl, James Lovelock, Bjorn Lomborg, Bedřich Moldan, Ashis Nandy, Šimon Pánek, Vandana Shiva, Jakob von Uexkull a ďalší. Možno namietať, že vyššie menovaných trápi aj mnoho iných globálnych problémov, nielen tie, ktoré sú bezprostredne späté so životným prostredím, ale pravda je aj tá, že mnohých ďalších, ktorých sme tu nespomenuli, trápia popri iných problémoch, aj problémy environmentálne. Dalo by sa povedať, že akceptácia systémovej previazanosti globálnych problémov patrí ku globálnemu mysliteľskému povedomiu a étosu.

Aj keď v ostatných rokoch sa pozornosť organizátorov konferencií Fórum 2000 upierala v prvom rade na otázky bezkonfliktného spolužitia rôznych kultúr, náboženstiev či regiónov, otázky životného prostredia ani v tomto kontexte nezostávali bokom. Svedčí o tom o.i. aj kvalitne obsadený workshop na tému voda na Strednom východe, ktorý bol jedným z hlavných sprievodných podujatí Fora 2000 v roku 2006. Zároveň platí aj to, že voda nie je len environmentálnym, zdravotným či surovinovým problémom, ale stáva sa aj problémom politickým a strategickým, od uspokojivého riešenia ktorého bude čím ďalej tým viac závisieť aj charakter vzájomného spolužitia.

Forum 2000 v roku 2005 sa vrátilo k pôvodnému cieľu, vytvoriť platformu pre diskusiu o aktuálnych otázka smerovania našej civilizácie. Konalo sa pod názvom „Naša globálna koexistencia: výzvy a nádeje pre 21. storočie“. Po rozpade bipolárneho poriadku svet čelí výzve nájsť nový modus koexistencie medzi národmi, geopolitickými regiónmi, kultúrami a náboženstvami. Okrem tradičných hrozieb ohrozujú žiaduce formy spolužitia. Hostiteľ, Václav Havel, hneď v úvode skromne konštatoval, že si nerobí ani najmenšie ilúzie o tom, že podujatia na spôsob konferencií Fórum 2000 dokážu podstatným spôsobom zmeniť svet k lepšiemu, aby však vzápätí dodal: „Napriek tomu, cieľom našich opakovaných pražských konferencií je znova a znova artikulovať a popísať nebezpečenstvá, ktorým čelia obyvatelia rôznych miest, regiónov, kontinentov, ako aj sveta ako celku. Len dobré pochopenie týchto nebezpečenstiev nám umožní vyvinúť adekvátne modely správania, novú hierarchiu hodnôt a ciele a následne vytvoriť globálne regulatívy, dohovory a inštitúcie s novým duchom a zmyslom.“

A Yohei Sasakawa ho doplnil v tom zmysle, že doterajšie konferencie Forum 2000, počnúc rokom 1997, sa zaoberali otázkami, súvisiacimi s globalizáciou, z rôznych aspektov: ekonomického, politického sociálneho i environmentálneho. Mohutná vlna globalizácie prináša so sebou nielen početné prínosy, ale aj celý rad negatívnych dôsledkov, ako je napríklad nespravodlivá distribúcia bohatstva a príležitostí. V svetle tejto situácie sa Forum 2000 snaží čeliť výzve, ako humanizovať proces globalizácie. Široké spektrum aktívnych účastníkov Fora 2000 a ich pohľadov sa môže stať dôležitou silou pri tvorbe nových noriem a etiky globalizácie.

Podľa názoru politológa a znalca nášho regiónu Jacquesa Rupnika, keď sa v polovici 90. rokov minulého storočia začali konať Fóra 2000, dominantným očakávaním sveta po skončení Studenej vojny vo vzťahu ku globalizácii bolo to, že otvorenie sa hraníc bude znamenať viac obchodu, väčší hospodársky rast, čo s sebou zároveň prinesie viac demokracie a väčšiu úctu k ľudským právam. Ako ďalej povedal: „Môžete protestovať, že je to príliš zjednodušujúce, ale myslím si, že toto desaťročie, najmä po 11. septembri, nám ukázalo aj odvrátenú tvár globalizujúceho sa sveta, sveta narastajúcich hrozieb, nacionalistických tlakov a náboženských schiziem, ktoré nás nútia vrátiť sa k základným otázkam, o ktorých sme tu diskutovali na prvých Fórach 2000: čo sú zdroje koexistencie a neznášanlivosti medzi kultúrami a civilizáciami, na čom stavajú a čo legitimizuje univerzalistické modernizačné projekty a k čomu vedie kontrastný a konfliktný prístup médií, percepujúcich a zobrazujúcich tieto záležitosti?“

Na záver zosumarizoval svoje dojmy z podujatia Václav Havel slovami: „Rád by som zdôraznil dve veci. Počúvajúc príspevky prednesené na Fore 2000 si opäť a opäť uvedomujem, že jednou z najdôležitejších podmienok dobrej budúcnosti je postaviť sa s […] proti všetkým druhom posadnutosti – či už nacionalistickej, alebo náboženskej, alebo posadnutosti bohatstvom. Globalizácia potrebuje získať svoj duchovný, kultúrny, morálny a ľudský rozmer, resp. potrebuje prehĺbiť tieto rozmery, lebo inak to s nami zle dopadne.“

Desiaty ročník Fora 2000 sa konal 9. až 10. októbra 2006 v reprezentačných priestoroch  Žofínskeho paláca na Slovanskom ostrove. Pozvanie prijalo viac ako 50 prominentných delegátov, vrátane bývalého generálneho tajomníka OSN Boutrusa Boutrusa Ghaliho, Dalajlamu, jordánskeho princa Hassana bin Talala, bývalej írskej prezidentky Mary Robinsonovej, nositeľa Nobelovej ceny Elieho Wiesela, poľského politika a mysliteľa Bronislawa Geremeka, či renomovaného britského sociológa a popredného odborníka na problematiku globalizácie, Zygmunta Baumana.

Program prvého dňa sa niesol pod názvom „Dilemy globálneho spolužitia“. Témy sa diskutovali v rámci jednotlivých panelov, ktoré sa týkali globálnej rôznorodosti kultúr, ideológií a náboženstiev, dilemy, či demokracia predstavuje skutočne globálne použiteľné riešenie, ale problematike ľudských práv v súčasnom svete

Konferenciu otvoril už tradične Václav Havel. Vo svojom úvodnom vystúpení o.i. povedal:

„Spoločným cieľom účastníkov konferencií Forum 2000 – popredných svetových osobností pôsobiacich v rôznych oblastiach ľudskej činnosti – je odhaľovať súvislosti medzi jednotlivými veľkými témami súčasného sveta a hľadať cesty k riešeniu, či ešte lepšie k predchádzaniu najväčším hrozbám, pred ktorými stojí dnešné ľudstvo. Táto obava o osudy ľudstva je o to legitímnejšia, o čo aktuálnejšie je prepájanie rôznych častí sveta a o čo rýchlejšie rastie závislosť jednej časti sveta na druhej.“ V kuloároch i v médiách asi najviac rezonovalo Havlovo volanie po hľadaní „morálneho minima“ spoločného pre všetky kultúry a civilizácie.

Po ňom sa pri mikrofóne vystriedalo mnoho ďalších renomovaných rečníkov, pričom viacerí nadviazali na výzvu Václava Havla poukazom na stále aktuálny význam silných morálnych princípov, a najmä ich uplatňovania v každodennom živote. Asi najviac pozornosti na seba pútala jeho svätosť Dalajláma. Domnievam sa, že nielen preto, lebo je duchovným vodcom jedného z najstarších a najdôležitejších svetových náboženstiev, ani nielen pre jeho pohnutý osud exulanta, ktorý však celý život zostáva spätý s rodným Tibetom, ani nie len pre jeho tradičný odev, ktorému zostáva verný, kamkoľvek vkročí, ale aj, a snáď najmä, kvôli jeho obdivuhodnej kombinácii skromnosti a bezprostrednosti, dôstojnosti a zmyslu pre humor, žartovné poznámky na svoju adresu nevynímajúc.

Dalajláma bol prominentným rečníkom aj na medzináboženskom stretnutí pod názvom „Riziká globalizácie – poskytujú náboženstvá riešenia, alebo sú súčasťou problému?“, ktoré predstavovalo hlavnú náplň druhého dňa desiateho ročníka konferencie Fórum 2000.

Spolu s profesorom Tomášom Halíkom, prezidentom Českej kresťanskej akadémie, boli hlavnými postavami aj na záverečnej medzináboženskej meditácii v kostole sv. Salvátora.

V zadaní, ktoré pripravil prípravný výbor pre diskutujúcich, sa konštatovalo, že v diskusiách o povahe súčasného sveta sa často uvádzajú dve hrozby. Na jednej strane je to fundamentalizmus, fanatizmus, xenofóbia a ideologicky motivovaný terorizmus, na druhej strane konzumná spoločnosť, pôžitkárstvo, masová kultúra, cynický pragmatizmus a prospechárstvo. Potom nasledovali už len samé otázky:

  1. Sú vyššie uvedené hrozby reálne? Zapríčinili tieto hrozby aktivity špecifických skupín s odlišnými kultúrnymi koreňmi, ktoré démonizujú ostatných a vytvárajú tak umelý obraz nepriateľa?
  2. Aké riešenie tvárou v tvár k týmto hrozbám ponúkajú hlavné svetové náboženstvá?
  3. Ako je možné uchrániť náboženskú vieru pred skupinami, hlásajúcimi násilie a intoleranciu?
  4. Ako je možné presvedčiť zástancov sekulárnej podoby sveta, že v náboženstvá sa nachádza kľúč k budúcnosti ľudstva?
  5. Čo môžu svetové náboženstvá urobiť preto, aby sa proces globalizácie nezmenil na „stret civilizácií“?

Aj keď v diskusii a hľadaní odpovedí na tieto otázky odznelo veľa múdreho a podnetného, očakávať jednoznačné a definitívne odpovede na ne by bolo nereálne. Dôležité je, že tieto myšlienky z úst predstaviteľov svetových náboženstiev odzneli a odzneli v duchu absolútnej tolerancie a vzájomného rešpektu. Už to samo o sebe je významným signálom a nasledovaniahodným príkladom pre ostatných svetových náboženských lídrov. Kto chcel počuť a pochopiť význam a zmysel pražských posolstiev určite odchádzal z konferencie Forum 2000 bohatší.