Interpelácia ministra školstva – vec: environmentálna výchova a vzdelávanie
2013-05-30 13:28:35
Publikováno 26.05.2013 na webu Obyčajní ochranári
Publikováno 26.05.2013 na webu Obyčajní ochranári
Vážený pán
Dušan Čaplovič
minister školstva, vedy, výskumu a športu
Vec: interpelácia člena vlády Bratislava, 22.5. 2013
Vážený pán minister,
predpokladám, že sa zhodneme na tom, že environmentálna výchova a vzdelávanie majú svoje veľmi významné a nezastupiteľné miesto v systéme všetkých druhov a stupňov škôl v Slovenskej republike. Je to fakt daný už samotnou pretrvávajúcou disproporciou medzi stavom životného prostredia a jeho dopadmi na zdravie ľudí na jednej strane a medzi úrovňou environmentálnej gramotnosti najširšej populácie na strane druhej. Rôzne výskumy potvrdzujú, že absolventi a absolventky našich škôl majú nie najhoršie teoretické znalosti o environmentálnych problémoch, ale nevidia ich vo vzájomných súvislostiach a nevedia si ich prepojiť s každodennou praxou, nechápu potrebu zmeny svojho správania v zmysle zodpovednejšieho prístupu k okolitému prostrediu, k prírode a krajine, ako aj k svojmu vlastnému zdraviu.
A následne sa v tejto sfére zodpovedne ani nesprávajú.
Podobné konštatovanie sa týka aj koncepcie (trvalo) udržateľného rozvoja (TUR) a jej implementácie v našich podmienkach. Slovenská republika má schválenú Národnú stratégiu trvalo udržateľného rozvoja, vrátane kapitoly o výchove a vzdelávaní k TUR a je signatárom relevantných medzinárodných dohovorov (napríklad Agendy 21 zo Summitu Zeme v Rio de Janeiro, Implementačného plánu z Johannesburgu, či UNECE Stratégie vzdelávania k TUR, prijatej vo Vilniuse v roku 2005).
Aká je však realita? Aký pokrok Slovensko pri napĺňaní svojich domácich cieľov i medzinárodných záväzkov v uplynulých rokoch dosiahlo? Od roku 2010, kedy sa skončilo obdobie realizácie Akčného plánu výchovy a vzdelávania k trvalo udržateľnému rozvoju v SR na roky 2005 – 2010 a kedy sa prerušila činnosť Komisie pre výchovu a vzdelávanie k trvalo udržateľnému rozvoju (zriadená Ministerstvom školstva SR) ako nadrezortného poradného orgánu ministra školstva a ministra životného prostredia (MŽP), sme nútení hovoriť dokonca o úpadku tohto dôležitého odvetvia vzdelávania a výchovy. Už dávnejšie nefunguje ani medzirezortná komisia oboch spomínaných ministerstiev pre environmentálnu výchovu a vzdelávanie.
V rokoch 1994 až 2009 sa na Slovensku konalo päť národných konferencií za účasti predstaviteľov rezortov životného prostredia a školstva, ktoré sa venovali environmentálnej výchove a vzdelávaniu. Postupne sa tematika environmentálnej výchovy a vzdelávania rozšírila aj o výchovu k TUR. V termíne 26. až 27. júna 2013 sa na Prírodovedeckej fakulte Univerzity Komenského v Bratislave uskutoční medzinárodná vedecká konferencia s názvom Stav a perspektívy environmentálneho vzdelávania. Každá doterajšia konferencia priniesla ucelený a viac-menej objektívny pohľad na súčasný stav, ich účastníci a účastníčky pripravili kvalifikované závery a odporúčania pre oblasti regionálneho školstva, vysoké školy a spoločenskú prax. Žiaľ, iba veľmi málo z týchto odporúčaní sa aj reálne uplatnilo v skvalitnení environmentálnej výchovy a vzdelávania.
Zdieľam nespokojnosť so stavom a vývojom tejto problematiky u nás. Súčasný stav environmentálnej výchovy detí a mládeže na Slovensku v porovnaní s očakávanými výstupmi, ale aj v porovnaní s okolitými štátmi, považujem za krajne neuspokojivý. Konštatujú to aj ďalší nezávislí hodnotitelia. Je to tak najmä z týchto dôvodov:
- chýba moderná koncepcia a systém environmentálnej výchovy a vzdelávania,
- neexistuje reálna spoločenská, a najmä štátna objednávka – téme sa všeobecne nevenuje dostatočná pozornosť v spoločnosti ako celku, ale ani na úrovni príslušných orgánov a organizácií,
- chýba infraštruktúra, zdroje (finančné, personálne, technické…), v súčasnosti sa dokonca rušia existujúce štátne strediská environmentálnej výchovy (v gescii rezortu ŽP), a to bez adekvátnej náhrady,
- podpora environmentálnych mimovládnych organizácií a spolupráca s nimi je slabá – len čiastočne a s problémami to suplujú nadšenci a osobné zanietenie,
- existujú veľké rozdiely v regiónoch a medzi školami, čo dokumentuje skutočnosť, že prístup štátu v tejto sfére nie je systémový a celoplošný,
- ani vzdelávanie pedagógov a lektorov environmentálnej výchovy a vzdelávania nie je systematické, tobôž už systémové, nie je celoštátne koordinované,
- viac sa možno dozvedieť napríklad z analýzy pre Iuventu:
Pre porovnanie, kapacity – ľudské a finančné – v tejto oblasti sú podľa niektorých ukazovateľov na Slovensku až stonásobne nižšie ako v susednej Českej republike!!!
Vážený pán minister, v priebehu roku 2012 ste sám alebo prostredníctvom svojho štátneho tajomníka, pána Štefana Chudobu, prejavili záujem o nápravu tohto stavu a sľúbili pomoc aspoň so znovuobnovením vyššie spomínanej Komisie pre výchovu a vzdelávanie k TUR. Jej existencia a jej odborné stanoviská sú opodstatnené aj z dôvodu avizovanej aktualizácie Štátneho vzdelávacieho programu, prehodnocovania existujúcich prierezových tém a hľadania súladu výziev a potrieb environmentálneho vzdelávania, Národnej stratégie TUR a Národnej stratégie pre globálne vzdelávanie.
Zo strany aktívnej ekopedagogickej obce ste Vy, pán minister, ako aj pán minister životného prostredia dostali list so žiadosťou o obnovenie Komisie pre výchovu a vzdelávanie k TUR, resp. Komisie pre environmentálnu výchovu a vzdelávanie, vrátane návrhu jej členov a základných bodov jej činnosti. Medzi ne by mala okrem iného patriť aj analýza súčasného stavu environmentálnej výchovy a vzdelávania v školách SR a vypracovanie potrebnej novej Koncepcie environmentálnej výchovy a vzdelávania v SR. Pokiaľ som dobre informovaný, v reakcii na tento list ste prejavili záujem o znovuobnovenie Komisie aj o zastúpenie svojho zástupcu v nej, ale s odporúčaním, aby Komisia vznikla v gescii životného prostredia, odvolávajúc sa na zákon č. 525/2003 Z. z. o štátnej správe starostlivosti o životné prostredie, v ktorom sa okrem iného konštatuje, že zabezpečovanie environmentálnej výchovy, vzdelávania a propagácie, a teda aj činnosť predmetnej Komisie majú byť v gescii ministerstva životného prostredia.
Dovoľujem si s takouto interpretáciou danej problematiky a zbavovaním sa (spolu)zodpovednosti zásadne nesúhlasiť a požiadať Vás o prehodnotenie stanoviska Vami vedeného rezortu a o ústretový prístup. Podstatné pre rozvoj systému environmentálnej výchovy a vzdelávania je vytvorenie a zdokonalenie efektívnych nástrojov, podmienok a infraštruktúry vo formálnom vzdelávaní, v regionálnom aj vysokom školstve, čo je výsostná kompetencia Vášho rezortu.
Rád by som veril tomu, že pochopíte naliehavosť tejto témy a čo najskôr vytvoríte podmienky na účinnú podporu environmentálnej výchovy a vzdelávania v SR, vrátane znovuobnovenia a zmysluplného fungovania medzirezortnej Komisie pre výchovu a vzdelávanie k TUR, resp. Komisie pre environmentálnu výchovu a vzdelávanie.
S pozdravom Mikuláš Huba