Prečo ignorujeme odkaz Komenského?

Mikuláš Huba

2013-05-30 13:46:30

Publikováno 24.05.2013, na webu Obyčajní ochranári

(z vystúpenia M. Hubu v rozprave k správe o stave školstva na 19. schôdzi NR SR)

Priznám sa, že predložená správa o stave školstva vo mne vyvoláva nejednoznačné pocity. Na jednej strane oceňujem jej analytický a takpovediac rekapitulačný prínos. Na druhej strane sa pripájam ku kritickým hlasom, ktoré poukazujú na jej deficity, najmä pri navrhovaní konkrétnych východísk, pričom otázka financovania školstva je len jedna stránka veci.

Kolega Viskupič tu – myslím si, že veľmi správne – hovoril o potrebe určitej filozofickej a hodnotovej základnej línie, ktorú by malo naše školstvo sledovať. Veľmi správne zdôraznil aj potrebu komplexnosti a prierezových prístupom v rámci rezortu školstva, ale aj vo vzťahu k iným rezortom i celej spoločnosti. Veď vzdelávanie a vzdelanie nemôže byť záležitosťou len jedného rezortu.

V bohatej a košatej rozprave k tejto správe odznelo viacero názorov a návrhov, od čoho by sa spomínaná ústredná línia mala odvíjať. Viackrát sa tu ako nasledovaniahodný dôvod spomínalo Fínsko. Ja nepôjdem tak ďaleko. Často sa – aspoň verbálne – spoločne s bratmi Čechmi bijeme do pŕs, že sme národy Komenského. V skutočnosti sa však jeho odkazu stále viac a viac vzďaľujeme.

Takže, ak by som mal niečo celkom všeobecného navrhnúť, tak je to návrat k „nášmu“ Učiteľovi národov, od ktorého akoby sa učili všetci, len nie my.

A ešte niečo, o čom som tu už hovoril viackrát: environmentálne vzdelávanie, globálne vzdelávanie, vzdelávanie podporujúce smerovanie k udržateľnejšej budúcnosti: veľké, odvážim sa povedať, že kľúčové výzvy 21. storočia, ale naše školstvo ich adekvátne nereflektuje. A ich kritickú potrebu nereflektuje ani predložená správa.

Stažení

Data o stažení nejsou doposud dostupná.

Metriky

Metriky se nahrávají ...

Prečo ignorujeme odkaz Komenského?

2013-05-30 13:46:30

Publikováno 24.05.2013, na webu Obyčajní ochranári

(z vystúpenia M. Hubu v rozprave k správe o stave školstva na 19. schôdzi NR SR)

Priznám sa, že predložená správa o stave školstva vo mne vyvoláva nejednoznačné pocity. Na jednej strane oceňujem jej analytický a takpovediac rekapitulačný prínos. Na druhej strane sa pripájam ku kritickým hlasom, ktoré poukazujú na jej deficity, najmä pri navrhovaní konkrétnych východísk, pričom otázka financovania školstva je len jedna stránka veci.

Kolega Viskupič tu – myslím si, že veľmi správne – hovoril o potrebe určitej filozofickej a hodnotovej základnej línie, ktorú by malo naše školstvo sledovať. Veľmi správne zdôraznil aj potrebu komplexnosti a prierezových prístupom v rámci rezortu školstva, ale aj vo vzťahu k iným rezortom i celej spoločnosti. Veď vzdelávanie a vzdelanie nemôže byť záležitosťou len jedného rezortu.

V bohatej a košatej rozprave k tejto správe odznelo viacero názorov a návrhov, od čoho by sa spomínaná ústredná línia mala odvíjať. Viackrát sa tu ako nasledovaniahodný dôvod spomínalo Fínsko. Ja nepôjdem tak ďaleko. Často sa – aspoň verbálne – spoločne s bratmi Čechmi bijeme do pŕs, že sme národy Komenského. V skutočnosti sa však jeho odkazu stále viac a viac vzďaľujeme.

Takže, ak by som mal niečo celkom všeobecného navrhnúť, tak je to návrat k „nášmu“ Učiteľovi národov, od ktorého akoby sa učili všetci, len nie my.

A ešte niečo, o čom som tu už hovoril viackrát: environmentálne vzdelávanie, globálne vzdelávanie, vzdelávanie podporujúce smerovanie k udržateľnejšej budúcnosti: veľké, odvážim sa povedať, že kľúčové výzvy 21. storočia, ale naše školstvo ich adekvátne nereflektuje. A ich kritickú potrebu nereflektuje ani predložená správa.