Nehľadajme Vavrouškov, buďme nimi všetci!

Monika Ficzová

Slovensko. Môj domov. To sú neopakovateľné zážitky svitania na našich horách, stretnutia so svetom rastlín a živočíchov, ktorých život a zaujímavosť nás fascinuje a zbavuje každého vnímavého človeka akýchkoľvek pochybností o zmysle tohto sveta. Zdedili sme kus utešenej zeme v srdci Európy. Na malom priestore máme takmer všetko. Máme úrodné roviny s vodnými plochami. Máme bohato modelované horstvá a pahorkatiny, ktoré sú popretkávané hradmi, malebnými dedinkami, mestami. Toto je náš domov, kde je život v našej podobe. Život, ktorý žijeme a ktorý poznáme, o ktorom sa učíme, ktorý si chránime a niekedy i vedome či nevedome ničíme...

Stažení

Data o stažení nejsou doposud dostupná.

Nehľadajme Vavrouškov, buďme nimi všetci!

2011-05-13 10:25:34

Monika Ficzová

Slovensko. Môj domov. To sú neopakovateľné zážitky svitania na našich horách, stretnutia so svetom rastlín a živočíchov, ktorých život a zaujímavosť nás fascinuje a zbavuje každého vnímavého človeka akýchkoľvek pochybností o zmysle tohto sveta. Zdedili sme kus utešenej zeme v srdci Európy. Na malom priestore máme takmer všetko. Máme úrodné roviny s vodnými plochami. Máme bohato modelované horstvá a pahorkatiny, ktoré sú popretkávané hradmi, malebnými dedinkami, mestami. Toto je náš domov, kde je život v našej podobe. Život, ktorý žijeme a ktorý poznáme, o ktorom sa učíme, ktorý si chránime a niekedy i vedome či nevedome ničíme...

Domov je i názov francúzskeho dokumentu, ktorý minulý rok obletel celý svet. Domov nás posadí do lietadla, ktoré letí ponad 50 krajín našej planéty Zem. Letíme a náš pohľad zachytáva krásy a poklady našej planéty. Je to fascinujúci dokument, ktorý nám sprostredkuje dotyk s panenskými a nedotknutými miestami, no zároveň pri pohľade na zdevastované oblasti po zásahu človeka, vyvoláva v každom z nás podnet: „Musím niečo urobiť aj ja!“ Ukáže nám, čo všetko máme a čo môžeme stratiť. Cez nádherné panoramatické snímky nám ukazuje aktuálny stav planéty. Tak sociálne pozadie, ako i stav životného prostredia. Sú to snímky, ktoré málokto videl. Farby, ktorými hýri naša planéta, sú najväčšou paletou. Paletou hornín, vody, rôznych podôb života. No i paletou smogu, plynov, prachu. Nie sú to len nádherné obrazy z rôznych končín planéty, ale aj bilboardy ekologických katastrof. Ľadový medveď hľadá ľad, v dažďových pralesoch rúbu stromy. Amerika i Ázia stavia výškové budovy, fabriky nevidieť z lietadla pre more dymu, z ktorého sa týčia komíny, obrovské cestné labyrinty, kde autá sú len kde-tu mihnúcim sa svetielkom. Je to ukážka ľudského umu na jednej strane a strata biodiverzity na druhej. Životná úroveň v našich vreckách, ale aj škvrny na našich pľúcach. Film donúti človeka pochopiť, že je to on, kto by mal zabezpečiť život v čistom životnom prostredí aj budúcim generáciám.

D O M O V. „Je to ťažký film a obsahuje asi hodinu, keď človek vyslovene trpí,“ povedal tvorca filmu. „Snažím sa prinášať pravdivé posolstvá a vo filme sú objektívne konštatovania. Na Zemi žije skoro sedem miliárd ľudí a planétu v súčasnosti ničíme veľmi rýchlym tempom. Poškodených miest je oveľa viac ako tých, ktoré sa obnovujú,“ dodal Yann Arthus-Bertrand. Film som videla v českom dabingu, ktorý nahovoril pán Svěrák. Jeho hlas ešte viac umocňuje emotívny zážitok. Myslím, že ak by aj nikto nič nepovedal, bol by sa ma tento film dotkol. Film určite splnil svoj cieľ, vytvára povedomie o potrebe ochrany našej planéty. Jeho obsah som šírila dlho a každému, koho som stretla. Videla som ho v rámci ekofestivalu, ktorý naše mesto organizuje každý rok a vždy na aktuálnu tému. Cez deň sa kino napĺňa školákmi a večer hrajú pre všetkých záujemcov. Každý odchádzal s vetou: „Treba niečo spraviť!“

Prvý, kto si to len nepovedal, ale aj začal niečo robiť, bol doc. Ing. Josef Vavroušek, CSc. (*15. september 1944, Praha – † 18. marec 1995, dolina Parichvost, Západné Tatry, Slovensko). Nebol celkom prvý, ale prvý česko-slovenský. Ekológ a zároveň aj politik. Keby na neho a na jeho dvadsaťročnú dcéru Petru nespadla v Roháčoch lavína, bol by spadol on so svojou teóriou a zápalom, alebo by prelomil ľady? Mala by naša zem len Ministerstvo životného prostredia, alebo už aj poradcu na každej stoličke, kde sa podpisujú rozhodnutia? A nielen tam, ale aj pri každom zbytočne zapísanom a zahodenom papieri, pri ktorom plače kúsok živého stromu? Máme zákony, ktoré by mali prírodu chrániť, máme inštitúcie, ktoré ochranu majú vo svojich štatútoch, máme ochranárske spolky, ktorých členovia sa ochotne priviažu reťazou k bráne jadrovej elektrárne, protestujú proti odstrelu premnoženého medveďa alebo vlka, vymýšľajú nové pravidlá vzťahu k prírode a tým nám strpčujú život a ničomu nepomôžu, no koľkí z nich sa zohnú po kus papiera pohodeného na zemi?

Josef Vavroušek, priekopník novej stratégie a prvý federálny minister životného prostredia v rokoch 1990 – 1992, sformuloval desať princípov alebo Desatoro života na Zemi.

Do § 6 zákona č. 17/1992 Zb. o životnom prostredí sa dostala definícia: „Trvalo udržateľný rozvoj spoločnosti je taký rozvoj, ktorý súčasným i budúcim generáciám zachováva možnosť uspokojovať ich základné životné potreby a pritom neznižuje rozmanitosť prírody a zachováva prirodzené funkcie ekosystémov.“

Josef Vavroušek založil v roku 1992 „Společnost pro trvale udržitelný život.“ V roku 1994 publikoval hypotézu založenú na identifikácii desiatich kľúčových hodnôt euro-americkej civilizácie prejavujúcich sa predovšetkým v 20. storočí (označené sú ako A. Realita). Ich dôsledkom je nárast sociálnych, ekonomických a ekologických problémov. K nim autor priradil desať koreňov našej grécko-rímsko-židovsko-kresťanskej civilizácie, ktoré by nás mohli viesť na ceste smerujúcej k ideálom trvalo udržateľného života (označené sú ako B. Alternatíva).

1. Vzťah človeka k prírode

A. Realita: Koristnícky vzťah k prírode

B. Alternatíva: Vedomie zomknutosti s prírodou

2. Vzťah ľudského indivídua k spoločnosti

A. Realita: Extrémne prístupy: jednostranný dôraz na individualizmus a súťaživosť na jednej strane a kolektivizmus na druhej strane

B. Alternatíva: Vyvážený dôraz na jednotlivca a kolektív

3. Vzťah k toku času a zmyslu dejín

A. Realita: Posadnutosť ideou kvantitatívneho rastu, založenou na presvedčení, že práve rast ekonomických a fyzikálnych veličín, charakterizujúcich zvyšovanie objemu výroby a/alebo spotreby, je meradlom pokroku, úspechu alebo šťastia

B. Alternatíva: Dôraz na kvalitatívny rozvoj ľudskej spoločnosti zameraný predovšetkým na zlepšovanie kvality života a medziľudských vzťahov

4. Vzťah k vlastnému životu

A. Realita: Hedonistická orientácia a konzumný spôsob života

B. Alternatíva: Dôraz na kvalitu života, uvedomelú skromnosť a odriekanie sa vecí zbytočných

5. Vzťah k slobode a zodpovednosti

A. Realita: Jednostranný dôraz na ľudské práva a slobody, erózia vedomia spoluzodpovednosti za beh vecí

B. Alternatíva: Rozvoj ľudských práv a slobôd pri rešpektovaní symetrie so zodpovednosťou, ktorá je s nimi spojená

6. Vzťah k úrovni nášho poznania

A. Realita: „Pýcha rozumu“

B. Alternatíva: Opatrnosť pri všetkých zásahoch do prírody i do spoločnosti

7. Vzťah ku vlastnému životu

A. Realita: Odcudzenie človeka jeho vlastnému životu, oslabenie pudu sebazáchovy a spätných väzieb, umožňujúcich korigovať nesprávne alebo neúspešné konanie

B. Alternatíva: Obnovenie pudu sebazáchovy ľudí

8. Vzťah k budúcim generáciám

A. Realita: Preferovanie krátkodobých záujmov nad záujmami dlhodobými

B. Alternatíva: Rešpektovanie dlhodobých dôsledkov ľudských činností

9. Vzťah k odlišným názorom a iným civilizáciám

A. Realita: Netolerancia k názorom iných

B. Alternatíva: Vzájomná tolerancia

10. Vzťah k veciam spoločným

A. Realita: Rezignácia na spolurozhodovanie o spoločných záležitostiach

B. Alternatíva: Rozvoj participatívnej demokracie.

Svoju hypotézu považoval Vavroušek za sumarizáciu kľúčových hodnotových postojov euro-americkej civilizácie (hodnoty A), ktoré ju na jednej strane priviedli ku veľkému ekonomickému a kultúrnemu rozvoju, no zároveň spôsobili značné problémy. Naznačené korene grécko-rímsko-židovsko-kresťanskej civilizácie majú potenciál viesť spoločnosť smerom k ideálom trvalo udržateľného života (hodnoty B).

Do úvahy prichádzajú podľa neho dve alternatívy možného vývoja. Pokračovanie súčasných nežiaducich trendov by viedlo k chaosu a sérii katastrof, deštrukcii životného prostredia a rozpadu sociálnych štruktúr. Druhou alternatívou je evolučné riešenie existujúcich problémov a predchádzanie vzniku problémov nových. Budúcnosť podľa neho závisí na tom, ako vysoko na rebríčku svojich individuálnych a skupinových záujmov umiestnime hodnoty grécko-rímsko-židovsko-kresťanskej civilizácie a do akej miery v sebe potlačíme hodnoty súčasnej civilizácie, ním nazvanej euro-americká.

Ako by sa dal takýto proces tvorby trvalo udržateľných hodnôt a záujmov organizovať?

Prírodné prostredie – ekosystém – je pod tlakom ľudských aktivít. Napĺňanie súčasných potrieb pri súčasnom znižovaní dopadov ľudských aktivít je výzvou, ktorá si vyžaduje nové nápady. Pravdepodobne prostredníctvom vzdelávania, právnych noriem a iných spoločenských nástrojov a prostredníctvom duchovnej aktivity cirkví, umelcov či iných aktérov. Ako ich „preložiť“ do praktickej reči? Ako upriamiť pozornosť hlavných spoločenských aktérov ovplyvňujúcich naše hodnotové orientácie na problémy životného prostredia a trvalo udržateľného rozvoja? Alebo, povedané inými slovami, ako „predať“ tieto myšlienky, tieto prístupy?

Prírodu musíme rozumne chrániť i využívať podľa Božieho plánu : „Ploďte a množte sa a naplňte zem! Podmaňte si ju a panujte nad rybami mora, nad vtáctvom neba a nad všetkou zverou, čo sa hýbe na zemi!“ (Gn 2,28). Človek je teda pánom nad prírodou. Je jasné, že niektorí si túto moc vysvetľujú po svojom – ako zvrchované právo robiť si, čo chcem. Len to je vláda bez zodpovednosti. Ak je niekto pánom, okrem práva využívať prírodu a jej zdroje, má rovnako povinnosť sa o ňu i postarať, zveľaďovať ju a chrániť. A to je omnoho ťažšie, než len nerozumné a neohraničené využívanie. Je na politických špičkách, a na každom politikovi zvlášť, keďže všetkých zaväzuje morálka, aby na sporné otázky pokiaľ ide o ohrozené zdroje a ochranu prírody hľadali uspokojivé riešenie. Veď potravy je na svete pre všetkých dosť. Jedinou prekážkou je obchod a záujmy úzkych skupín. Len škoda, že tie prekážky sú veľmi vysoké. Teraz zavadzajú jednoduchým ľuďom, ale v horizonte večnosti budú zavadzať práve týmto skupinám. Spojme sa všetci, veď nám ide o spoločnú vec Hľadajme cesty k sebe v duchu kresťanskej morálky. „Vox populi -vox Dei.“ Hlas ľudu - hlas Boží. Správajme sa ako civilizovaný a kultúrny národ, ktorý je súčasťou kresťanskej Európy. Zvlášť v tomto roku - roku kresťanskej kultúry. Ešte nie je neskoro...

Zemetrasenia a povodne sa vyskytujú v nevídanej miere, akoby hovorili: „Zastav sa, arogantný človeče, a spamätaj sa!“ Celé stáročia sme našu zem okrádali o prírodné bohatstvá, až vyzerá ako zjazvená starena. Poľnohospodárske plodiny sú choré a neodolné. A teraz sme plní tej chemickej nečistoty aj my, lebo sme ich po celé desaťročia konzumovali.

Môj zrak v každom meste padne na schátrané objekty. Či sú to bývalé závody, staré sklady, spadnuté domy. „Brownfields“. Tento medzinárodne rozšírený anglický výraz je používaný aj v Slovenskej republike a nie je nahradzovaný slovenským ekvivalentom. Vo všeobecnosti sa pod termín „brownfields“ zaraďujú všetky pozemky a nehnuteľnosti v urbanizovanom území, ktoré stratili svoju pôvodnú funkciu alebo sú nedostatočne využité, majú pravdepodobne ekologickú záťaž. Zaberajú miesto a nové stavby sa stavajú na zelenej lúke. Raz sa aj tak bude hľadať vlastník „brownfields“, prečo sa nehľadá vtedy, keď sa podpisujú nové pozemky?

Rodina, mesto, krajina predstavujú komplikovaný a komplexný systém, ktorý do veľkej miery závisí od vonkajších zdrojov. Do systému dovážame vstupy (napr. suroviny, energiu a potraviny), ktoré sa potom premenia na výstupy do prostredia (napr. emisie do ovzdušia a vody, odpad). Keď sa teda zamýšľame nad udržateľnosťou mestských systémov, je potrebné poukázať na vzájomnú závislosť a prepojenie medzi nami a mestom, mestským prostredím a životným prostredím okolitej krajiny, a zároveň vnímať rozvoj mesta vo vzťahu ku globálnym problémom. Keď nevidíme my, nech nám položí mantinely mesto, predpis.

Ekonomickou rečou to sformulujme takto: „Trh“ moderných, sviežich, inovatívnych ideí by pravdepodobne privítal takéto pokusy. Samozrejme, produkt musí byť dobrý, taký dobrý, aby pritiahol potenciálneho „zákazníka“ natoľko, že si začne želať „kúpiť ho“, čiže začne sa vo svojom každodennom živote správať inak, po novom. Správajme sa aj k prírode tak, ako k novým koženým topánkam. Leštime ju, dávajme si na ňu pozor, pohodlne sa v nej cíťme a každú, čo i len malú, chybičku reklamujme. Keď nepochodíme v obchode, tak u výrobcu. Nech zadá také parametre, aby vydržali a vyhovovali nášmu zdraviu.